Noe viedol bohumilý život. (Gn 6, 9c)

(Marek Horňák) Život môžem prežívať alebo aj žiť. Osoba Noema v Starom zákone je nám príkladom života každodennej viery. Noe nechcel iba prežívať svoj život zo dňa na deň, ale žiť život, ktorý by bol Bohu milý. Veľakrát sa pýtam: Aký život to vlastne žijem? V náhlivosti doby si sám odpovedám, že dobrý. Je to pravda?
Pane, obraciam sa na teba s prosbou o pomoc, aby som aj ja v tomto čase a svete žil život tebe milý.

Zobraziť zdroj článku

Krátke správy zo sveta (4)

Za nového pomocného biskupa Pražskej arcidiecézy vymenoval 23. januára Svätý Otec František Mons. Zdeňka Wasserbauera, doterajšieho generálneho vikára arcidiecézy. Na 112. plenárnom zasadnutí Českej biskupskej konferencie to oznámil apoštolský nuncius v ČR Mons. Giuseppe Leanza. Wasserbauer dostane ako pomocný biskup titul biskupa albánskeho Bodridu. (TS ČBK)

 

Na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine bola 25. januára otvorená nová katedra nazvaná Gaudium et spes. Stalo sa to presne 59 rokov po tom, čo pápež sv. Ján XXIII ohlásil rozhodnutie zvolať Druhý vatikánsky koncil, na čo upozornil aj Svätý Otec František v pozdravnom posolstve veľkému kancelárovi inštitútu Mons. Vincenzovi Pagliovi. (RV)

 

Pred 9. svetovým stretnutím rodín, ktoré bude v auguste hostiť Dublin, predstavili 26. januára v Ríme projekt prípravných katechéz. Prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život kardinál Kevin Farrell sa v tlačovom stredisku Svätej stolice stretol s novinármi, aby im priblížil ponuku určenú najširšiemu okruhu záujemcov. Sedem katechéz je postavených na úryvku evanjelia o stratení dvanásťročného Ježiša a o jeho nájdení v chráme (Lk 2, 41 – 52).

 

V tlačovom stredisku Svätej stolice predstavili 29. januára apoštolskú konštitúciu Svätého Otca Františka Veritatis gaudium o cirkevných univerzitách a fakultách. Svätý Otec týmto dokumentom aktualizuje doterajšiu normatívu a pozýva k odvážnej obnove cirkevných štúdií, ktorých cieľom má byť príprava ľudí pre takú Cirkev, „ktorá ochotne vychádza von“ a je upriamená na misionárske poslanie. (RV)

 

Svätý Otec František prijal 29. januára na osobitnej audiencii štvorčlennú skupinu Konferencie biskupov Ruskej federácie, ktorí boli v Ríme na návšteve ad limina apostolorum. Počas dvojhodinovej konverzácie Svätý Otec podľa slov moskovského arcibiskupa Mons. Paola Pezziho kládol na srdce biskupom predovšetkým to, aby boli nablízku Božiemu ľudu. Pezzi sa vyjadril, že katolícka komunita v Rusku prežíva „obdobie veľkej nádeje, veľkej obnovy“. Venuje sa svojmu poslaniu medzi tými najchudobnejšími a v spolupráci s miestnou Pravoslávnou cirkvou sa angažuje na obranu života, v prospech rodiny a na pomoc ľuďom dostať sa zo závislostí. Zároveň povedal, že od chvíle stretnutia Svätého Otca s patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom na Kube pred dvoma rokmi sa zintenzívňuje efektívna spolupráca v oblasti spoločného svedectva. (RV)

Zobraziť zdroj článku

Manželstvo a súčasná Cirkev

SLOVO V RODINE (František Čitbaj)

 

Boh vo svojej múdrosti stvoril človeka v dvoch protipóloch: ako muža a ženu. Je to jedno z najkrajších posolstiev života, na ktorom máme reálnu účasť. Tieto dva protipóly nás sprevádzajú počas celého života. Rodíme sa svojim rodičom, ktorými sú náš otec a matka, teda muž a žena; ako muž a žena hľadáme v dospelosti svoj protipól, s ktorým aj my vytvárame manželstvo, naše deti sa rodia ako muži a ženy. Koniec koncov, aj keď naše deti dospievajú a uzatvárajú manželstvo, znova sa s týmto protipólom stretávame na strane našich zaťov a dcér.

 

 

Muž a žena vo vzájomnom spoločenstve teda reprezentujú človeka a aj preto sa oddávna traduje, že chlapec sa stáva človekom (mužom), keď sa ožení, a dievča sa stáva človekom (ženou) vtedy, keď sa vydá. Zmysel tejto protipólosti človeka vidíme v posolstve Biblie, v správe o stvorení človeka, v ktorej sa hovorí: „Nie je dobré byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“ (Gen 2, 18). I požehnal ich Boh a povedal im: „Ploďte a množte sa, a naplňte zem!“ (Gen 1, 27 – 28; 2, 18; 2, 23). Muž a žena sú preto predovšetkým pre seba vzájomnou pomocou na ceste životom.

 

Manželstvo a rodina

Nie je preto náhodou, že pojmy manželstvo a rodina Cirkev od seba odlišuje a vníma ako dve inštitúcie. Muž a žena vo svojej intimite už sami, aj keď je ich manželstvo bezdetné, vytvárajú zmysluplné spoločenstvo, ktoré treba chrániť a rozvíjať počas celého jeho trvania.

Pavol z Tarzu predstavuje spolužitie manželov ako úplnú vzájomnú oddanosť. Neobyčajne vzácne je jeho prirovnanie vzťahu muža a ženy v manželstve ku vzťahu Krista a Cirkvi, ktorú predstavuje ako jeho nevestu. Vyzdvihuje úlohu mužov, ktorí sa majú o svoje ženy starať tak, aby boli čisté a krásne ako samotná Cirkev, ktorú vytvoril Kristus. Preto sa muži majú o svoje ženy starať tak, ako o seba samých (Ef 5, 21 – 33). Tento biblický názor je preto od začiatku súčasťou učenia Cirkvi. Aj dnešná Cirkev v zmysle učenia Druhého vatikánskeho koncilu preto predstavuje manželstvo ako hlboké spoločenstvo života a manželskej lásky.

 

Toto spoločenstvo pokračuje vo svojej existencii aj vtedy, keď prídu deti a vzniká komunita rodičov a detí, čiže rodina. Plodenie a výchova detí je totiž dočasným faktom. Trvá dovtedy, kým sa deti neosamostatnia a nezačnú realizovať svoje poslanie ako samostatné bytosti.

 

Sviatosť rozvoja osobnosti

Manželstvo ich rodičov však pokračuje ďalej, až do smrti jedného z nich. Najhlbším vyjadrením tohto spoločenstva muža a ženy je preto učenie Cirkvi o sviatostnom rozmere katolíckeho manželstva. V ňom sa manželia zjednocujú do dokonalej jednoty podľa obrazu Krista a Cirkvi a sviatostnou milosťou sú preto akoby konsekrovaní a posilňovaní Bohom. Katolícke manželstvo, jeho slávenie a potom život manželov je preto nielen civilným, ale aj cirkevným, náboženským úkonom. Preto sa v prostredí Cirkvi vyžaduje, aby sa manželstvá uzatvárali po predchádzajúcej príprave.

 

Budúci manželia tak idú aspoň teoreticky pripravení do tých situácií, ktoré môžu od manželstva očakávať. Ako sviatostný úkon je obrad uzatvorenia manželstva zakomponovaný do liturgie, ktorá sa stáva zdrojom posväcujúcej sily budúcich manželov. Samotný sviatostný obrad je preto nielen požehnaním novomanželov, ale aj odovzdaním osobitnej milosti, ktorej prameňom je samotný Stvoriteľ manželstva. Manželstvo sa preto začína slávnostným spôsobom a deň jeho uzavretia sa pre manželov stáva jedinečným a nezabudnuteľným. Takto vnímané spoločenstvo muža a ženy v manželstve má preto hlboký duchovný rozmer. Manželia sa stávajú spoločníkmi nielen v časných veciach, ale aj pri dosahovaní večného a posledného cieľa, ktorým je spása ich duší. V tomto pohľade sa kánonické manželstvo stáva pre človeka novou šancou rozvoja jeho osobnosti a dozrievania pre časnosť i večnosť.

 

Kristovo učenie je v oblasti učenia o manželstve výnimočné aj tým, že žena vo všetkých týchto súvislostiach vystupuje ako rovnocenná spoločníčka muža. Obidvaja tak neobyčajnou jedinečnosťou svojej bytosti stvárňujú život svojho protipólu. Boh v úkone stvorenia nedal ani jednému pohlaviu osobitné privilégium, ale stvoril ich tak, aby sa dopĺňali ako rovnocenní partneri. Žena svojou stvorenou prirodzenosťou ako srdce tela manželstva a muž svojou racionalitou a fyzicky väčšou silou sa stáva rozumom a ochrancom jedného tela, ktorým je manželstvo.

 

Sexualita

Vzájomná pomoc sa týka aj uspokojenia ľudskej sexuality. Ľudská sexualita je darom od Boha, prirodzená ľudskej povahe a v sviatostnom manželstve posvätená Kristom. Podstatu ľudskej sexuality tvoria dva ciele, ktorým slúži. Sú nimi utužovanie manželského spoločenstva a zároveň plodnosť, čiže otvorenosť prijatiu budúceho potomstva. V takto chápanom spoločenstve muža a ženy je dieťa priateľom, prehĺbením a naplnením tohto spoločenstva. Manželská láska je totiž samou svojou prirodzenosťou nastavená na zrodenie a výchovu potomstva. Manželia preto majú byť otvorení prijatiu detí nielen v plánovaných chvíľach, ale aj vtedy, keď sa dieťa ohlási neočakávane. V sexuálnom spolužití muža a ženy totiž nemožno nikdy vylúčiť, že sa k slovu ohlási ľudský život.

 

Prijatie detí

Sú prípady, že ani tá najmodernejšia tabletka nie je schopná absolútnym spôsobom zabrániť počatiu. Ak preto pár žije sexuálnym životom, nikdy nemôže mať istotu, že sa neohlási dieťa. V kontexte s tým však treba poukázať aj na jeden z veľkých omylov súčasnej civilizácie, ktorý tvrdí, že len žena rozhoduje o narodení alebo nenarodení svojho dieťaťa, pretože len ona má podľa tohto názoru právo rozhodovať o vlastnom tele. Ak sa hlási o život bez tohto rozhodnutia, javí sa ako nepriateľ vlastnej matky.

 

Je neuveriteľné, že v tomto procese sa vníma úloha otca ako marginálna. Je už dnes oficiálnym názorom, že žena má právo o svojom tele rozhodovať sama. Podľa tohto názoru je teda žena jediná kompetentne rozhodnúť, či si počaté dieťa ponechá, alebo ho nechá utratiť. Nastáva tak situácia, v ktorej žena vystresovaná novou situáciou, pretože ohlásené materstvo je čímsi veľmi vážnym, je odkázaná len sama na seba. Nečudo, že bez opory muža len veľmi ťažko hľadá vo svojom rozhodovaní pozitívne riešenia a jej vlastné dieťa sa pre ňu stáva nepriateľom. Mnoho žien tak vykonalo rozhodnutie, ktoré neskôr trpko oľutovalo. Tvrdiť preto, že je právom ženy rozhodovať o svojom tele, je nezmyselné. Práve naopak. Tento názor sa napokon obracia proti žene samotnej. Je to presne opačne. Práve v takýchto chvíľach je dôležitá prítomnosť muža, ktorý má svoju ženu podoprieť a dávať jej istotu, že ju bude aj naďalej držať a podporovať, že sa o ňu aj o dieťa postará.

Svätý Ján Pavol II. o tom píše veľmi poučne, keď vo svojom dokumente o dôstojnosti ženy Mulieribus dignitatem hovorí: „… v materstve ženy spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu trojjedinom“. Ľudské rodičovstvo je spoločné mužovi i žene. A ak žena, vedená láskou k mužovi, povie „porodila som ti dieťa“, jej slová zároveň znamenajú: „toto je naše dieťa“.

 

Poľná nemocnica

A ako je to v prípade katolíkov, ktorí z nejakého dôvodu prerušili alebo ukončili svoje manželské spolužitie? Naposledy sa k situácii týchto manželov vyjadril pápež František v  adhortácii Amoris laetitia. Z jeho strany ide o hlboké chápanie situácie týchto katolíkov a úprimnú snahu, ako aj im vyjsť v ústrety. On súčasnú Cirkev prirovnáva k poľnej nemocnici, čiže vidí mimoriadnu situáciu katolíka, v ktorej sa v súčasnom svete relatívnych hodnôt ocitol. Dôležité je jeho potvrdenie, že rozvedení a znovu zosobášení katolíci neprestávajú byť členmi Cirkvi a majú právo dostávať od nej primeranú pomoc.

Zobraziť zdroj článku

Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mk 2, 5 – 7)

(Tomáš Haburaj) Niektoré choroby dopúšťa Boh, aby nás očistil, iné preto, aby sa v nich sám oslávil. V konečnom rozmere je choroba a smrť dôsledkom hriechu a zla. Ženu v stredných rokoch trápili viac ako dvadsať rokov nádorové bunky, ktoré tlačili na mozgové centrá. Po spovedi a modlitbe vravím tejto žene, že treba vykonať pokánie za svoje hriechy, zmeniť svoj život. Uveriť Bohu, že on má vždy posledné slovo. Nikdy nie choroba, zlo a smrť. Prijala tieto slová za svoje a uverila Bohu, že ju môže zachrániť. Začala robiť pokánie, postiť sa, modliť. Ani nie o tri mesiace nato mi priniesla lekársku správu, že najväčšie centrá choroby zmizli. Bez toho, aby brala nejakú chemickú liečbu.

 

Nenavádzam nikoho na to, aby nebral potrebnú medicínsku liečbu. Táto situácia mi však pripomenula scénu z evanjelia, kde Ježiš odpustením hriechov vyliečil aj ochrnutého. Nehovorím, že ten, kto je chorý, musí byť najväčším hriešnikom. No v každej chorobe treba mať na pamäti, že Boh je ten, kto sa môže osláviť v živote, zdraví, chorobe, ale aj smrti. Je dôležité si uvedomiť, že Boh s nami nesie každý kríž a je iba v jeho vôli, v čom sa sám najviac oslávi. Dôverovať Bohu aj v najťažších situáciách života je svetlom na konci každého tunela.

Zobraziť zdroj článku

Tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. (2 Kor 4, 7)

(Tomáš Haburaj) Jeden z druhov afrických antilop dokáže vyskočiť do výšky troch metrov a takmer deväť metrov do diaľky. Napriek tejto udivujúcej schopnosti sú v ZOO obkolesené ohradou, ktorá nemá ani jeden meter. Prečo sa pracovníci ZOO neobávajú, že antilopa poľahky preskočí takúto nízku ohradu? Pretože vedia, že antilopa nikdy neskočí, ak nevidí miesto doskoku. Vo viere treba preskočiť ohradu svojho rozumu.

Zobraziť zdroj článku

Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?! (Prís 6, 27)

(Tomáš Haburaj) Rozprával som sa raz s mladým človekom, ktorého trápil nepokoj v duši. Pýtam sa ho: „Koľko žien si mal za ostatný čas?“ Rátal v mysli a po krátkej chvíli mi hovorí, že viac ako desať. Napadlo mi: „To sa chváliš alebo spovedáš?“ Tento človek to bral ako bežnú vec. To je oheň, ktorý nehreje, ale spaľuje. Ničí vzťahy, city, dobrotu a skutočnú lásku.

Zobraziť zdroj článku

Vo Vranove nad Topľou sa cirkvi modlili za jednotu

V Chráme Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou sa 21. januára pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov slávila ekumenická bohoslužba. Predstaviteľov a veriacich Rímskokatolíckej, Gréckokatolíckej, Evanjelickej cirkvi a Cirkvi bratskej privítal miestny správca farnosti otec Richard Harvilko.

 

Bohoslužbu spevom sprevádzal a obohatil domáci farský spevácky zbor Chrysostomos a mládežnícky spevácky zbor Mariez. Prítomnými zástupcami svojich cirkví boli otec Richard Harvilko za gréckokatolícku farnosť Vranov-Mesto a otec Matúš Čekan za gréckokatolícku farnosť Vranov-Juh, otec Štefan Albičuk za rímskokatolícku farnosť Vranov-Juh, otec Leander Pietras OSPPE z rímskokatolíckej farnosti Vranov-Sever, otec Marcel Stanko z rímskokatolíckej farnosti Vranov-Čemerné, Martin Vargovčák zo spoločenstva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vo Vranove a Pavol Halža z Cirkvi bratskej.

 

Biblia a tri sady reťazí boli ako symboly položené uprostred bohoslužobného priestoru. Ako v homílii priblížil otec Richard Harvilko, Biblia sa pre mnohé utláčané národy stala hlavným zdrojom útechy a oslobodenia. Počas modlitieb zmierenia traja členovia zhromaždenia niesli reťaze, ktoré po každej prosbe padli na zem, aby sa tak zobrazilo víťazstvo nad mocou hriechu, ktorý človeka oddeľuje od Boha i od ľudí. (B. Ocilková)

Zobraziť zdroj článku

Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: „Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa.“ (1 Kor 10, 7)

(Tomáš Haburaj) Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Jedlo anjelov bude jesť ten, kto si bude dávať pozor na svoje myšlienky a bude ich usmerňovať tak, aby boli neustále zamerané na Boha.“ Modloslužbou apoštol nazýva nasmerovanie človeka len na jedlo, nápoj, pohodlnosť a zábavu. Toto jedlo totiž vedie k smrti.

Zobraziť zdroj článku

Vladyka Milan Chautur v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov poukázal na Božiu moc

Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice pripravilo 22. januára už 24. ekumenickú bohoslužbu slova pod názvom Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená (Ex 15, 6) v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý prebiehal od 18. do 25. januára. Ekumenická bohoslužba sa konala v Historickej radnici v Košiciach. Hlavným kazateľom bol vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, ktorý všetkých prítomných povzbudil svojím slovom o moci Božej žehnajúcej pravice víťaziacej nad každým nepriateľom. Ekumenická bohoslužba zložená z modlitieb a liturgie slova bola prostriedkom na spoločnú chválu Boha a vyjadrením vzájomnej úcty a kresťanskej tolerancie. Na ekumenickej bohoslužbe slova sa zúčastnili zástupcovia mesta, samosprávy a veriaci kresťanských cirkví. (E. Mervová a R. Lojan, foto: ekumenické spoločenstvo)

Zobraziť zdroj článku

Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu. (Gn 4, 16)

(Tomáš Haburaj) Keď Boh prisľúbil našim prarodičom vykupiteľa, azda sa nazdávali, že ich prvorodený syn už bude tým sľúbeným Mesiášom. No narodil sa prvý vrah! Bolo to spôsobené tým, že sa človek vzdialil od Boha. Dobrovoľne sa aj dnes mnohí vzďaľujú od Boha. Sú takí, ktorí povedia: „Nechcem Boha, nepotrebujem ho.“ A vraždia svoju dušu, svoje vzťahy, všetko dobré okolo seba.

Zobraziť zdroj článku