Začiatok Veľkého pôstu u gréckokatolíkov

Pondelkom po Syropôstnej nedeli začína u gréckokatolíkov Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias.

Prví kresťanskí spisovatelia jednohlasne dosvedčujú, že pôst Svätej Štyridsiatnice bol ustanovený sv. apoštolmi na napodobnenie štyridsaťdenného pôstu proroka Mojžiša (porov. Ex 34), Eliáša (porov. 3 Kr 19), ale hlavne po príklade Ježiša Krista, ktorý sa postil 40. dní (porov. Mt 4, 2).

Čas Svätej Štyridsiatnice prví kresťania prežívali v spomienke na Kristove strasti, snažili sa prehĺbiť svoju lásku k svojmu Spasiteľovi a zároveň sa pripraviť k oslave Jeho slávneho Vzkriesenia. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst. Podľa svedectva sv. Ireneja to bol prvý zárodok dnešnej Štyridsiatnice. V tom čase sa organizoval v dvoch dňoch, a podľa tohto svedectva niekde trval deň, dva, a niekde 40-hodín. V poapoštolských časoch sa Cirkev v druhom a treťom storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý my nazývame strastný. Na konci tretieho storočia trvá Veľký pôst už 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo, ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše nasledovné: „Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať“.

Sv. otcovia: Cyril Jeruzalemský, Gregor Bohoslovec, Ján Zlatoústy, Ambróz Mediolánsky, Augustín a iní, spoločne hovoria o sv. Štyridsiatnici, ako o pôste štyridsaťdennom a vidia v tom všeobecné ustanovenie sv. Cirkvi.

Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana

Pôstne obdobie sa v byzantskom obrade začína pondelkom po Syropôstnej nedeli na rozdiel od západnej praxe.

Hneď na začiatku Veľkého pôstu bohoslužba poukazuje na jeho cieľ, ako o tom hovorí stichira Prvej veľkopôstnej večierne. Máme sa postiť a konať skutky milosrdenstva, aby sme boli hodní vidieť Kristovo utrpenie a Svätú Paschu: „Radostne začnime pôstny čas, pripravme sa na duchovné skutky, očisťme si dušu, očisťme si telo. Tak, ako sa postíme v jedle, posťme sa od každej neresti. Nadchnime ducha dobrými skutkami, v ktorých sa zdokonaľujeme láskou, aby sme všetci mohli vidieť najčestnejšie utrpenie Krista Boha a Svätú Paschu a duchovne sa radovať.“

Po prvýkrát sa číta aj veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho spojená s hlbokými (zemnými) poklonami. Po ukončení večierne nasleduje obrad odpustenia. Kňazi a ľud navzájom prosia jeden druhého o odpustenie. Vzájomné zmierenie je prvým krokom v duchovnej obnove, ktorá bude prebiehať počas veľkopôstnych dní. Tento obrad sa vyvinul v kláštoroch, kde sa mnísi pred začiatkom pôstu  pozdravovali bozkom pokoja a zmierenia.

Hlavné myšlienky pôstnych bohoslužobných textov vo všeobecnosti sa zameriavajú na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako aj  vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v procese spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, vína a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v nás hasí bludnú žiadostivosť vyberavosti, obžerstva a uschopňuje pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. V ňom sa každý má dať niesť milosťou modlitby, skutkami pokory a milosrdenstva. Súčasne je dôležité, aby sme sa zapálili čistou láskou k Bohu a ľuďom. Tu hlavnú úlohu zohráva pokora, kajúca modlitba a milosrdenstvo.

Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu
časom milosti a posvätenia.

 

The post Začiatok Veľkého pôstu u gréckokatolíkov appeared first on Gréckokatolícka cirkev Humenné.

Zobraziť zdroj článku

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+